Žiť v ťažkých prelomových časoch je silné. Nepodliehať svojim vlastným emóciám a náladám v spoločnosti je náročné. Ustáť si sám seba a zachovať si svoju vnútornú silu, zdravie a zdravý rozum, je namáhavé.
Počuli sme príbehy ľudí, ktorí prežili vojnu, či dokonca hrôzy koncentračného tábora. Aká je to sila, ktorá pomáhala ľuďom prežiť a nezblázniť sa z toho? Sú ľudia, ktorí sa vyliečili z „nevyliečiteľných“ chorôb, zmenili svoj postoj k životu, doslova sa znova narodili a žijú nový plnohodnotný život. Ako to, že to niektorí ľudia zvládnu a iní zase nie?
Deň po teroristickom útoku vo Viedni, som šla blízko svojho domu po ulici, práve bolo 12 hodín a vztyčovali tam čiernu vlajku. Bola minúta ticha za obete a to ticho priam viselo vo vzduchu. Bolo teplo, nezvyčajné na túto ročnú dobu. Akoby sa čas zastavil. Bod zlomu.
Zastavenie sa. To je to podstatné v dobe plnej zhonu a stresu, keď sme vystavení strachom, obavám. Vystúpiť z toho, čo nás vyvádza z rovnováhy. Vonkajšie okolnosti, či jednoducho naše myšlienky.
V prvej vlne corony som ostala sama doma vo Viedni. Rodina na Slovensku, hranice zatvorené, nová situácia, bola som vystavená samote, a ako si v tejto situácii udržať silnú vitálnu myseľ a optimizmus? Pravidelný režim, takmer denné cvičenie jogy, denné telefonáty s mamou a s blízkymi, veľa času v prírode a ... meditácia.
Denne meditovať mi poradila moja priateľka Tanya, učiteľka jogy a spirituálna sprievodkyňa. Na začiatku karantény mi poradila – medituj 2x denne po 30 minút. Moja reakcia: to nemyslíš vážne! To sa nedá. A čo je to vlastne meditácia? Veď ja to ani neviem. Áno, dobre, to niekedy robím, že si ráno na 5-10 minút sadnem, zatvorím oči a reflektujem, ale dvakrát denne polhodina? Nemožné.
Napriek svojim vlastným vnútorným protestom som to začala robiť. Nainštalovala som si aplikáciu, ktorá ponúka príjemné spôsoby merania času a začala som. Aplikácia mi aj vyhodnocovala, koľko som už odmeditovala, dosahovala som míľniky a to dalo aj mojej súťaživej mysli pocit uspokojenia.
Na začiatku to vyzerá ako metóda pokus – omyl. Neviem, čo vlastne znamená „meditovať“, sedím tam polhodinu, myšlienky mi prúdia v totálnom chaose, rozmýšľam len nad tým, kedy tá polhodina skončí, a niekedy ani nevydržím. Ďalšie dni boli dosť podobné, a keď som dosiahla čo len sekundu koncentrácie mysle, už som oslavovala.
Bola jar, pekné počasie a veľa času som trávila v prírode. Zistila som, že tam na lúke to ide ľahšie. Nastavím tvár slnku, nechám sa pohladiť vetrom, vnímam štebotanie vtákov, zvuky lesa. A tá polhodina prejde, ani neviem ako.
Pravidelnosť začala prinášať svoje plody. Postupne som vedela svoju myseľ upokojiť viac a začala som na sebe pozorovať, že sa viem jednoduchšie rozhodovať, som pokojnejšia a veci sú jasnejšie. Môj život sa v roku 2020 zmenil diametrálne a som presvedčená o tom, že meditácia mi výrazne pomohla a stále pomáha porozumieť tomu, kto som a čo vlastne v živote chcem.
Pravdaže, vypäté situácie a emocionálne záťaže prichádzajú zas a znova. A presne v takýchto situáciách pomôže meditácia vrátiť sa k sebe a upokojiť sa.
Meditácia znamená stíšenie sa a koncentrácia mysle. Naša nepokojná myseľ cvála ako splašené kone. Denne nám mysľou prebehnú tisícky myšlienok. Zmyslom meditácie je upokojiť rozbehnuté myšlienky a dostať sa k pravej podstate, k svojmu pravému JA.
O meditácii sa už popísali stovky kníh. Nesmierne inšpiratívna je pre mňa kniha Bhagavad Gita – starodávne spisy, ktoré dávajú odpovede na mnohé otázky, stále prítomné v ľudských životoch.
O meditácii hovorí Bhagavad Gita veľmi jednoducho.
Pred tým, ako začneš meditovať, nájdi si tiché pokojné miesto. To miesto má byť čisté a pohodlné, aby si sa ty cítil pohodlne. Budeš tam totižto tráviť dôležité minúty svojho života.
Pozícia tela je v meditácii veľmi dôležitá. Pohodlne sa usaď. Telo, krk a hlava majú byť v jednej línii. Toto umožní voľný tok energie a zabráni spánku.
Dôležité pri meditácii je koncentrovať myseľ.
Netrénovaná myseľ je nepokojná, je to ako opica, ktorá skáče z konára na konár. V modlitbe alebo meditácii, myseľ má byť koncentrovaná na jeden bod. Počas meditácie má byť myseľ pokojná.
Ten bod, na ktorý sa koncentrujem, je „moje vyššie JA“. To je Boh, Duch, vesmír, moje vnútorné ja, ktoré pozná odpovede, aj keď moje každodenné ja ich ešte nepozná.
Bhagavad Gita hovorí: “V hlbokej meditácii môžeš nájsť sám seba”.
Už tieto dávne spisy hovoria o tom, že bežný človek, ktorý má stovky iných povinností, nemôže byť “jogín”, ktorý sa stiahne do jaskyne a bude žiť asketický život. O to vôbec nejde. Ale hľadať odpovede v každodennom živote, nájsť si pre seba pár minút denne, to má pre každého z nás veľký význam. Pravidelnosť v meditácii je veľmi dôležitá. Vyhradiť si denne aspoň pár minúť sám pre seba.
Z vlastnej skúsenosti môžem odporučiť aspoň 30 minút denne. Prečo? Mysli niekedy trvá aj 20 minút kým sa upokojí. Až potom zvyčajne prichádza uvoľnenie. Pravdaže, čím viac praxe, tým sa do stavu pokoja dostávame rýchlejšie.
Spočiatku môžeš cítiť pochybnosti, podobné aké som mala aj ja. Najčastejšia reakcie je: “Ja to neviem“. Odpoveď: len si tam sadni a začni. Vôbec nevadí, keď tam budeš sedieť a myšlienky budú celý čas prúdiť. Postupnou praxou sa to začne zlepšovať.
Niektorí ľudia majú radi vedené meditácie, alebo meditačnú hudbu, aj to je dobrá pomôcka, trebárs na začiatok. Úplná krása je ale spájať sa s vlastným vnútrom, a vtedy už vonkajšie pomôcky ani nie sú potrebné. Spôsob, ako upokojiť myseľ, je pozorovať svoj dych. Vystretý chrbát pomáha „oprieť sa o svoj dych“. Myšlienky prichádzajú a odchádzajú, nechaj ich voľne plynúť.
Naše staré mamy vedeli meditovať. Modlili sa. Každé ráno sa modlili, každý večer sa modlili. Pred jedlom sa modlili. Je to stíšenie sa, poďakovanie, reflektovanie nad tým čo sa deje. Tých pár minút, ktoré venuješ sám sebe, majú nesmierne pozitívny a ozdravný účinok na tvoje zdravie a tvoj život.
Namasté
