Moja cesta jogy sa pravdepodobne začala už dávno predtým ako som sa narodila na tejto Zemi. Tá myšlienka a zámer tam boli už veky vekov.
Viem, že poznám zákonitosti fungovania sveta, vesmíru, ľudského tela. Vidím sa v bielom a viem, že mám liečiť ľudí a pomáhať im. Cez svoje znalosti, cez to, čo som sa naučila. Viem, že chcem poznať ešte viac o tom, ako ľudia prichádzajú na svet a ako z neho odchádzajú. Viem, že budem cestovať po celom svete, viem, že je vo mne radosť a že mám silu a dobré veľké srdce a veľa lásky, rovnako ako moji rodičia a moji predkovia.
Kým ale duša skutočne rozpozná tú pravú cestu na tejto Zemi, prejde veľa času, pretečie veľa vody a oblohou sa preplaví veľa mrakov. A niekedy tá cesta začne úplne z iného konca.
Ako dieťa som bola skôr nemotorná, také „športové drevo“, ktoré ani mlynské kolo nevie spraviť. Telesná výchova bola pre mňa postrach a neznášala som predpísané cvičenia. O to radšej som si čítala vo svojej izbe. Mama ma v tom podporovala, už od mala som pravidelne na Vianoce dostávala veľmi zaujímavé knihy, od rozprávok, cez príbehy až po romány. Hĺbala si vo svojich fantáziách, to bol môj svet.
Skolióza chrbtice od útleho detstva a v puberte som sa o to viac začala hrbiť, keď mi začali rásť prsia. Veľmi, veľmi som sa hanbila za svoje telo. Dokonca si pamätám, že niekedy vtedy v mladosti mi lekár odporučil, že sedavé zamestnanie bude v budúcnosti pre mňa to pravé.
Vysoká škola ekonomická, taká klasika, a vyhliadka kancelárskej práce, to sa vtedy nosilo. Roky som pracovala v medzinárodnej firme, a áno, bol to môj sen, veľa cestovania, rozvíjanie samej seba, svojich profesijných znalostí, kariéra, pôsobenie v rôznych krajinách sveta. Len tá práca, controlling, sedenie pri počítači a excel tabuľky, to mi nedávalo zmysel už od samého začiatku.
Roky však plynú a stále sa v tej práci našlo niečo zaujímavé, čo ma uspokojovalo. Možností sebarealizácie bolo veľa, materiálne výhody boli nad všetky moje očakávania. Len telo, moje telo akoby nesúhlasilo s tým všetkým. Chrbát bolel, kostrč bolela, pomaly som už nevládala ani sedieť. Bola som nervózna, podráždená, neustály stres mi nerobil dobre.
Pohyb bola jediná vec, ktorá dokázala uvoľniť telo a skrotiť nepokojného a nervózneho ducha spútaného na kancelárskej stoličke. Jogu som prvýkrát objavila v Rusku. Po dlhých dňoch v práci som utekala cvičiť. Spočiatku to bolo pre mňa len fyzické cvičenie, pri ktorom môj chrbát pocítil úľavu. Neskôr som tam ešte objavila „jogu 23“, veľmi namáhavý ruský štýl jogy, po ktorom sa však doslova vznášala nad zemou.
Vtedy som začala vnímať jogu ako niečo čo je pre mňa dôležité. Nemala som v tom však pravidelnosť, ani systém, cvičila som nárazovo, čo mi tiež niekedy spôsobilo nielen úľavu, ale aj bolesti.
Keď som sa pred deviatimi rokmi presťahovala do Viedne, hľadala som miesto, kde môžem praktikovať jogu. Neďaleko môjho bývania som objavila Ananya štúdio, kde sa vyučovala Anusara joga. Anusara znamená nechať sa viesť svojím srdcom. Vtedy ešte som sa hlavne riadila hlavou a kreativita bol pre mňa neznámy pojem. Myslela som si, že hlavou, a logickými postupmi dokážem vyriešiť všetky problémy. Ale Anusara začala pôsobiť a moje srdce sa pomaly otváralo. Tu som si našla aj iný rozmer jogy, a to nielen fyzický, ale aj spirituálny.
Stále mi ale chýbala pravidelnosť v cvičení a praktikovaní jogy. Namáhavá stresujúca práca, veľa cestovania, presuny autom, lietadlom, únava. Tá iskierka a ten záujem o jogu tam ale stále boli. Rovnako ako túžba dozvedieť sa o joge viac. Zakaždým keď som mala šancu cvičiť častejšie a pravidelnejšie, pocítila som blahodarný vplyv na telo aj na dušu.
Môj zvedavý duch ma ťahal po víkendových jogových pobytoch, od Tatier k moru, Toskánsko a medzitým India. India bola pre mňa krajinou, kde sa zázraky diali na dennom poriadku. O tom ale niekedy samostatný príbeh. Joga v Goa, v útulnom a čarovnom joga centre, a naše mladé učiteľky jogy Indky. Tam som sa prvýkrát stretla s meditáciou a pocítila som, aký môže mať meditácia blahodarný vplyv na zvládnutie emócií.
Stále som v sebe nosila túžbu dozvedieť sa o joge viac. A nielen o joge. Bádala som a chcela sa dozvedieť, čo je zmyslom života. Čo je za tým všetkým? Prečo sme vlastne tu? Tak ako som hĺbala v detstve, teraz som hĺbala opäť. O čo viac som bola nešťastná v práci, o to viac som túžila zistiť, aká je tá správna cesta pre mňa, ako to zistiť.
Nikdy som si nemyslela, že by som mohla byť niekedy učiteľka jogy, ale moja zvedavosť a neustála potreba dozvedať sa nové veci ma priviedla k rozhodnutiu začať si robiť učiteľský kurz jogy vo Viedni. Bolo to na jeseň roku 2019. Nesmierne ma to zaujímalo, zároveň som však narážala na to, že nedokážem tomu dať dostatok času a priestoru. Informácií bolo veľa, filozofia jogy je na študovanie na mnoho životov, anatómia ľudského tela, pre mňa téma nesmierne fascinujúca, ale tak obsažná. Po polroku skončil prvý modul môjho učiteľského výcviku a ja som sa rozhodla ďalej nepokračovať.
Ja a učiteľka jogy? To je nejaká ilúzia. Učiteľky jogy sú predsa krásne štíhle, ohybné a flexibilné a dokážu všetky komplikované pozície. Opäť prišli strachy, bloky, som športové drevo, nie som dosť dobrá. Porovnávala som sa s druhými, ale toto mi vôbec neslúžilo.
Až prišiel rok 2020, corona vírus a jarná karanténa. Ocitla som sa na home office, a zrazu som mala čas. Nemusela som nikam chodiť a ani cestovať. Začala som cvičiť jogu online, takmer každý deň. A pravidelne, dvakrát denne meditovať. Po troch mesiacoch som pomaly nespoznávala svoje telo. Krásne, štíhle, vyšportované. Meditácia mi neustále pomáha nachádzať rovnováhu, upokojiť myseľ a ducha. Zrazu som videla tú zmenu. A začalo mi byť jasné, že takto žiť už ďalej nemôžem. Stresovať sa v práci, robiť prácu ktorá ma nenapĺňa, iba kvôli peniazom a komfortu. A veci sa vyvinuli tak, že som mohla z práce odísť. Po 19 rokov v korporáte som pocítila nesmiernu úľavu a slobodu.
V štúdiu jogy som sa predsa rozhodla pokračovať a v septembri 2020 som dokončila druhý modul a stala sa certifikovanou učiteľkou jogy. A opäť raz nové začiatky a s tým spojené pocity neistoty, ako to uchopiť, kde a koho učiť. Jedno však viem isto. Mám silnú túžbu odovzdať túto skúsenosť, ktorá má tak blahodarný efekt na telo a na dušu človeka. Odovzdať sa tomu prúdu, už nebojovať, len sa nechať viesť, a odhodlane žiť život svojich snov.
Moje hlboké presvedčenie je, že joga je skutočne pre každého. Pretože joga znamená hľadanie jednoty. Hľadanie jednoty so sebou samým, s druhými cez vzťahy, jednoty s univerzálnym stvorením. Joga je umenie akceptácie seba, umenie prijatia zmeny. Joga je objavovanie seba, svojho tela a zákutí svojej duše. Joga je umenie prijatia života a sveta. Joga je nechať sa viesť prúdom života.
