Stretnúť človeka

Dnes ráno som sa cítila pod tlakom. Tlak na výkon, tlak na zarábanie peňazí, tlak z porovnávania a s druhými - ktorí sú pravdaže "všetci ďaleko úspešnejší" ako ja. 

A dosť! - povedala som si.

Nie je čas dávať pozornosť iným a porovnávaniu sa, je čas dať pozornosť sebe. 

Zobrala som si svoje caki-paki a vybrala sa do prírody. 

Je nádherná jeseň. 

Prechádzam sa pomedzi stromy, objavujem nádherné jesenné zákutia. Zastavím sa a objímem strom. Stromy pre mňa veľa znamenajú. Cítim oporu aj podporu, objatie aj pevný stisk. Príroda je tu vždy pre mňa.

Idem ďalej, pod nohami mi šuští lístie.

Už asi po tretíkrát stretnem starého pána, ktorý fotí prírodu. 

Oslovil ma. Hovorí mi, že ma videl objímať strom. Dovolil si odfotiť ma, pravdaže diskrétne a z diaľky. Dali sme sa do reči. Je starý ako Matuzalem. Fotí na zrkadlovku a len pre seba. Nie je v trende rýchlych instagramových fotiek. Fotí prírodu a vraví - predsa je pekné mať v zábere človeka - "etwas lebendiges". Aj keď aj stromy sú živé.

Stretnúť človeka.

Pýta sa ma, prečo som objala práve ten strom. Ani neviem. Lipa - vravím. Aj strom tu môže byť pre teba, keď potrebuješ cítiť oporu a rozpustiť tlak.

Súhlasí. Veru, vraví, urobiť niečo pre seba, kým z toho tlaku dostaneš Herzinfarkt.

Bol to veľmi príjemný rozhovor so starým pánom.

Stretnúť človeka. "Etwas lebendiges."

Ale stromy tiež komunikujú. Obďaleč nájdem odkaz:

"Ich sprach zu dem Baum: Erzähl mir von Gott. Und er erblühte."

"Hovoril som k stromu: Rozprávaj mi o Bohu. A on rozkvitol."