Splnil sa mi sen. Keď máš nejaký sen, neodkladaj to. Život ide rýchlo.
Deň 1
Polovičný mesiac, banán a ide sa na letisko.
Stretnutie s banánmi o 4:30 ráno.
Check-in prebehol plynulo.
Ráno pred odletom je priam mystické.
Z Viedne odlietame o 7:20 a o 10:05 sme v Madride.
Z okna lietadla vidím Španielsko pocukrované snehom.
Čaká nás dlhý let smer Lima. Sedím pri uličke, hurá.
Miestny čas 19:15, vonku je tma.
Na ceste do hotela ideme okolo nočného oceano Pacifico. Vietor vo vlasoch a čerstvý breeze.
Hotel Monte Real, nočná prechádzka po Mira Flores nám dobre padla. V tme tušíme nádherné výhľady na Tichý oceán.
Deň 2
Východ slnka mám v hotelovej izbe. Vybehla som na 8. poschodie a mám výhľad na more.
Nemusí byť všetko dokonalé a ja napriek tomu môžem milovať a prijímať sama seba.
Every little thing she does it's magic.
Pestré raňajky a káva puro pri okrúhlom stole.
Staré koloniálne uprostred nového.
Lima je vraj vychýrená svojou gastro scénou, ale my toto nestihneme. Žije tu asi 11 mil ľudí a Peru má vraj 2500 druhov zemiakov a 3000 druhov kukurice.
Plaza de Armas s farebným nápisom Lima.
V Lime je horúco a dusno, aj gaťky mám prepotené.
Pisco sour a pivo na terase baru na námestí.
A rýchlo na letisko, čaká nás odlet do Cusco - pupok sveta.
Talk about moving.
Aké je to zvláštne, že ľudia chodia okolo seba a nevedia o sebe a potom sa stretnú v jednom autobuse na druhom konci sveta.
Čaká nás nadmorská výška 3400 m n.m.
Pristávame pomedzi hory a sú to krásne pohľady.
Tá nadmorská výška na mňa pôsobí euforicky. Tak ľahko sa cítim.
Ale zaberák hore schodmi s ruksakom na chrbte ma dostal. Srdce bije ako splašené.
Záhradka v hotelíku je kúzelná.
Večerné Cusco, na večeru steak z alpaky, bol výborný, a k tomu una cerveza cusqueňa negra.
Z tej nadmorskej výšky sa mi točí hlava. Ale cítim sa šťastne.
Nie div, keď sa ti rozbúcha srdce.
Deň 3
Vstávame ráno o pol šiestej. Vyrážame na náš 3-dňový trip.
Prvá zastávka Chinchero 3700 m n.m.
Chinchero znamená biela.
Biele stavby a znaky Inkov:
Moon - Fertility
Condor - Sky
Snake - Underground
Puma - Power
Chinchero je križovatka medzi regiónmi Lima sever a džungľa Machu Picchu.
Pozrieme si, ako sa spracováva a farbí vlna z alpaky. Všetko prírodné farby z rastlín, minerálov. Oni si ešte zachovali prírodné spôsoby spracovávania, čo u nás už žiaľ takmer zaniklo.
Poncho je na protection a nosenie detí a veci na chrbte.
Kúpila som si červený sveter a náramky a ako darček dos lamas por dos niňas.
Lama je podľa tradície Inkov symbolom šťastia a plodnosti.
Krajina je nádherná zelená, v pozadí hory, veľké lúky a byliny. To modré je eukalyptus.
Načerpávam energiu fertility a power. A moje telo na to odpovedalo.
Rozľahlé planiny, lúky, hory, je to nádhera.
Kravičky, osly, svinky, lamy, zemiaky, kukurica.
Moray - terasy vo výške 3200 m n.m.
Každá terasa je iná mikroklíma. To vybudovali Inkovia.
Na rôznych úrovniach terás sa pestovali avocado, sweet tomato, juka, mandioka...
quinoa, corn, beans.
Také laboratórium Inkov.
Mám zimomriavky.
Náš guide len vykladá a vykladá a na nás prší. Zima teplo, prší, neprší, všetky druhy počasia.
Smerujeme k Marasal soľné polia.
Soľ je spod zeme.
Dostali sme soľ ako darček.
Otázka je to do kúpeľa alebo do gulášu.
Ollantaytambo
Storage of the food
Tvár muža s bradou na skale a veľký nos
Ollanta means beautiful
Tambo - hotel, storage
Takže tu na terasách nemali žiadne plodiny len kvety.
Inkovia vládli 342 rokov a vystriedalo sa 14 kráľov.
Tu žila higher class - žlté budovy. Farby nosila higher class.
Kráľ a kráľovná mali oddelené jakuzzi.
Akvadukty fungujú od Pre-Inkas a Inka Times a za vodu sa neplatí.
Ako len vedeli hýbať tými obrovskými blokmi.
Bloky sú skladačka ako lego. Opracovávali ich za pomoci vody a kameňa alebo aj ohňa.
Kráľ Inkov nosil na sebe toľko zlata, že musel chodiť zhrbený, ale to nosil len na sviatky ako napr. Slnovrat. Inak to vraj bol celkom obyčajný muž.
Ubytovanie máme v lodge, ktorý vlastní pár Peruánka a Belgičan. Na privítanie sme dostali čokoládu. It made my day.
Robia rodinný biznis, majú vlastné vajíčka, jahody aj kávu.
Deň 4
Spala som dlho a dobre. Krásne raňajky v Peru Quechua Lodge.
Vyrážame o 8h a čaká nás asi 4,5 - 5 hodín cesty autom.
Pred nami sú serpentíny, hory.
Nadmorská výška 4316 m a foto zastávka na Abra Malaga. Vidíme lamy a pastiera.
Prechádzame z regiónu Cusco do Kilibamba.
Prešli sme cez najvyšší bod a zmenila sa krajina. Je to úplný cut. Zrazu je tu džungľa, vlhko a hmlisto.
Z tých zákrut mi je zle a pomohla mi až cola.
Vďaka tomu, že mi bolo nevoľno, sedím vpredu vedľa nášho guida Joela a mám krásne výhľady a aj aký taký vzduch na dýchanie.
Prechádzame pásmom džungle.
Je tu vlhko, hore je hmla. Z kopcov sa valia potoky vody.
Z nadmorskej výšky 4000 m n.m. postupne na 3000, 2000. Mikroklíma sa mení. Postupne vidíme banánovníky, papaje, avokádo, vidíme farebné motýle aj preletel papagáj.
Všade po ceste sa predávajú banány.
Ľudia žijúci v džungli pracujú hlavne v agriculture, pestujú koku a iné plodiny.
Deti v takých dedinkách, ktoré sú ako tak bližšie nejakej civilizácie chodia do školy, ale hore vo výške 4000 m n.m. asi ani nie. Učitelia sú tu veľmi slabo platení, vraj 1000 sole mesačne.
Posledná hodina cesty je štrková cesta. Stále sa tu stavia a máme prestávky.
25 km táto nebezpečná cesta sa volá Acceso amazonico.
Vyhýbanie sa nákladiaku, pohľady do útesov dole, nebezpečenstvo, zosuvy kameňov, bol to zážitok. Ja vpredu medzi dvoma chlapmi, takto to zariadilo moje telo. Odovzdanie sa dôvere, cítim sa bezpečne, napriek nebezpečným zákrutám.
O 14:30 vyrážame na túru z Hidroelectrica smerom do Aqua Caliente.
Ideme rovnou cestou popri koľajniciach, v džungli. 11 km, najprv krásne počasie a asi v poslednej tretine začalo pršať, takže sme premokli, ale bolo to aj tak perfektné.
Musím povedať, že toto bolo pre mňa zatiaľ najkrajší zážitok. Presne to čo mi vyhovuje. Ani ťažký ruksak mi nevadil, nádherné výhľady, rozbúrená rieka Urubamba a hlavne Pachamama posielala odkazy dúhy, 2x počas cesty a jedna na záver, keď sme došli do mestečka.
Na konci dňa som šťastná a vďačná. Za spoločnosť kamošov na cestách, za túto nádhernú túru v džungli, za perfektný ruksak a výborné botasky, za to že som sa dobre zbalila, za takmer teplú sprchu a teplú posteľ.
Je to zážitok sušiť si veci fénom.
Zajtra nás čaká Machu Picchu.
Knocking on heavens door
Deň 5
Machu Picchu
Veci sú v tejto džungli úplne mokré. Ráno suším veci fénom na vlasy, dostáva zabrať.
Vonku prší, ale ideme peši. Výstup po 1700 schodoch cez dažďový prales. Odpočítavam schody.
O necelé 2 hodinky sme hore.
Machu Picchu je to jeden z divov sveta, ale toto ma skutočne dostalo. Som tu. Som ozaj tu.
Som dojatá do morku kosti a len plačem a plačem. Tak veľmi si prajem milovať sama seba a prijímať sa presne taká aká som, aj bez 1000 instagramových fotiek. Už sa nechcem stále opravovať.
Mali sme skvelého sprievodcu a tu pridávam pár zápiskov, ktoré som si zaznamenala.
Náš guide nás privítal slovami: "welcome to my office".
Výklad histórie
Machu Picchu is mountain.
Tá populárna hora známa zo všetkých fotiek je young mountain.
Na všetky okruhy MP treba 2 dni. My sme tam boli asi 3 hodiny.
Inka trail trvá 4 dni. To si treba naplánovať.
Od roku 1948 je tu cesta pre autobusy. Od roku 1928 železnica.
Machu Picchu znovuobjavili v roku 1911, dovtedy bolo schované v džungli.
Žili tu vtedy 2 rodiny, ktoré sem prišli pár rokov pred tým.
Koka listy obsahujú vápnik a ďalšie dôležité minerály, Inkovia nepili mlieko, ale žuli koka listy.
Lamy sú najväčšie, slúžia na prepravu. Alpaky sú menšie, sú na jedlo. Najmenšia je vikuňa, tá bola posvätná, má najlepšiu kvalitu vlny.
80% ľudí, ktorí tu žili boli robotníci. 20% boli royalty people a mali vyformované lebky.
Terasy robili kvôli stabilite hory.
Waka - miesto, kde cítiš energiu Pachamama
Bohatstvo boli vedomosti
Všetko začína s láskou Munay
Musíš najprv milovať sám seba
Keď už poznáš lásku, "you work with best intention"
A tak navyšuješ lásku a knowledge.
Obyčajní ľudia boli pochovavaní vo fetal position, royal v meditačnej pozícii.
Caves are holy, because you go under
You go back again to the earth Pacha
Time space earth universe
God Pachakama - najvyššia energia ktorá riadi všetko
Nekonečný kruh energie, never ending cycle
Inkas believed in cycles
Every 500 years is a new cycle
Consciousness is now expanding again
Keď bol posledný Inka v roku 1572 zabitý Španielmi, všetko sa zastavilo a miestni museli utekať, aby neboli zabití.
Sun Temple doslova spája nebo a zem.
Okno smeruje na slnko. Keď slnko sa dotkne hory, tak prejde cez okno
Festival slnka je slnovrat 21.6.
Inkovia mali Slnečný kalendár aj mesačný kalendár
Slnečný kalendár - týždeň mal 10 dní x 3 týždne v mesiaci.
Mesačný kalendár sa riadil podľa Luny.
Full moon, energy goes up
New moon, energy goes down
Slnko umožňuje život.
Mesiac je zodpovedný za vodu.
My sme súčasťou prírody, sme svetlo
Mali 3 pravidlá
Don't be lazy
Don't steal
Don't lie
Pacha mama ma 3 úrovne
Underground
Our life
Heaven
4 phases of Sun
Sunrise
Noon
Sunset
Disappear
Fertility rock je skala plodnosti.
We need to connect to nature
To be spiritual just sit down and enjoy the place around you, wherever you are.
Hore sme boli asi 3 hodiny a dole ideme busom.
Cítim a vnímam čistú energiu, čistú lásku a uvoľňujem sa do toho.
See you in another life, áno skutočne mám pocit, že som v inom časopriestore.
V dedinke reštaurácia Machu Pisco, dali sme si burger, pisco sour a pečiatku do pasu. A čakal tam na mňa obrí falus. Toto musím mať.
V hotelíku som vypýtala niečo na sušenie a dali nám ohrievač aj nejaký ventilátor a hneď tu máme lepší vzduch. Nestačí sa sťažovať, treba si aj vypýtať čo potrebuješ.
Kuti Munay Kama - I wish from my heart to come back
Deň 6
O 8:30 ráno nám ide vlak - smer Ollantaytambo. Inka rail, jeden vagón B.
Hrá nám peruánska hudba.
Po ceste máme krásne výhľady, ideme údolím pozdĺž rieky Urumamba.
Z džungle postupne schádzame do subtropického pásma.
Cesta vlakom trvala presne 2 hodiny, o 10:30 sme v našom cieli. Presadáme na autobus do Cusco.
Vzala som si tabletku proti výškovej chorobe, ale mám veľmi zvláštnu reakciu. Brnenie v chrbtici, potom v hlave. Tak sa rozhodnem ďalšiu nebrať a dôverovať svojmu telu.
Obed máme v reštaurácii Morena na námestí v Cusco. Jedlo je výborné.
Spoločný výlet zbližuje, s Ľudkou jeme polievku zo spoločného taniera. Aj sŕkame z jednej slamky s Kamilkou. Chicha Morava je červená kukurica a limonáda z nej výborná.
Prehliadka Cusco
Námestie Regocijo, vidíme svadbu, hádžu na nich ryžu a žlté papieriky - hojnosť všetkého. Regocijo znamená happy.
Keď žena, dievča niečo oslavuje, dajú jej na vlasy korunu z kvetov. Kvety znamenajú new life, new age.
Magické znamenia.
Dážď a slnko = dúha
Strom v tvare srdca. Nečudo, keď ma tu doviedla láska.
Strašne milujem mercado. Ten local vibe. Až kým mi spadla vetrovka do tých najväčších sračiek. No čo už, snáď to znamená šťastie.
Večer futbal zruším. Telo a oddych sú dôležitejšie ako zážitok.
Deň 7
Ráno o 4tej vyrážame smer Dúhové hory.
Namiesto tabletiek proti výškovej chorobe meditujem, dýcham. Som pokojná.
Stúpame z výšky cca 3400 m n.m. asi do 4500 m n.m. Serpentíny, krásne výhľady, cesta úzka, kamenistá, šofér je bravúrny.
Po ceste vidíme stádo alpák, tých tu bude viac.
Na túru vyrážame z nadmorskej výšky asi 4600 m n.m.
Čaká nás najvyšší kopec 5036 m n.m.
Dúhové hory sú ohromné. Ale mám rešpekt pred tým stúpaním.
Urobím pár krokov a už som zadýchaná. Som prekvapená, že po rovine alebo keď stojím, tak je to v pohode. Vyšli sme to. Nakoniec som medzi prvými, ktorí vyšli celkom hore. Pomaly, malými krôčikmi, dalo sa to zvládnuť. Hlavne nevypumpovať tep do závratných výšok. Cestou hore žujem koku, pijem čaj z koky. Zvládla som to oveľa lepšie, ako som si myslela.
Dúhové hory sú prenádherné. Keď som hore, opäť ma to dojalo do plaču.
Hore sú lamy dokonca v okuliaroch, všetko pre turistov a zaujímavé fotky.
Toto je najpoetickejšia krajina, akú sme doteraz videli. Vysoké hory, zrázy, rieka, Rozľahlé lúky, žlté kvety, alpaky. Občas dedinka s malými domčekmi prikrytými slamou alebo plechovou strechou . Zemiakové políčka vysadené popri rieke.
Čaká nás 5-6 hodinová cesta k jazeru Titicaca. Je to dlhý deň.
Po ceste míňame prekrásne údolie, všade naokolo hory a všetko zelené. Hlinené domčeky a pri nich červené kadibudky.
Cesta je nekonečná, sedím na kolese a mám pocit, že sa zbláznim. Poslednú fázu tripu som sa presťahovala dopredu, ale veľa som nevyhrala, lebo na mňa celý čas fúka studený vzduch. Našťastie som od únavy upadla do spánku a tak sme došli do Puno.
Prvý dojem z Puno je hrozný. Vystúpili sme z busu a na chodníku pes, vyjedajúci odpadky z plastovej tašky. Ale som rada, že sme v hoteli a môžeme si oddýchnuť.
Deň 8
Puno a Titikaka
Výhľad z hotelovej izby v Puno je celkom fajn a ranný dojem je lepší ako večerný.
Ranné stretnutie a trojkolkami nás vezú k jazeru Titikaka. Loďou ideme na floating islands - plávajúce ostrovy.
Náš sprievodca Jonatan. Niečo z jeho výkladu:
Titi = Puma
Kaka = Grey
Titikaka = Grey Puma
Jazero má tvar pumy, preto Titikaka. Legenda hovorí, že celá civilizácia Inkov povstala z jazera Titikaka.
Titikaka si delia Peru a Bolívia, asi 60% je na území Peru a 40% na území Bolívie, ale v Bolívii to hovoria naopak. Hranica je imaginárna.
Nadmorská výška jazera 3812 m n.m. Okolo jazera sú hory približne v nadmorskej výške 6000 m n.m. a žijú tam pumy. Titikaka je posvätné jazero Inkov.
Nachádza sa na ňom asi 100 plávajúcich ostrovov, kde žije asi 250 obyvateľov.
Kamisaraki - how are you
Waliki - I'm fine
Takto sa zdravíme, keď sa priplavíme na ostrovy.
Aymara - pre-inka language
Obyvatelia plávajúcich ostrovov sa živia turizmom, poľnohospodárstvom a rybárstvom. Jedia ryby a vtáctvo. Používajú výmenný obchod. Peniaze si zarobia iba turizmom a každú sobotu idú do Puno, aby si kúpili ryžu a to čo si nedokážu sami obstarať. Rodiny majú malé loďky.
Domorodci sa volajú Uru. Keď sem dávno prišli Inkovia, aby ich dobyli, Uru ľudia ušli na loďkách na jazero so všetkým čo mali a začali si stavať ostrovy z trstiny.
Na stavbu ostrova používajú bloky trstiny, ktoré sa zviažu dokopy a postupne korene prerastajú do seba. Potom kladú trstinu krížom. Každé 4 týždne sa kladie nová trstina. Ostrov je plávajúci, musí sa ukotviť lanom a kameňom. Trvá to 1 rok kým sa vybuduje ostrov. Domy sa presúvajú každé 3-4 mesiace. Ostrov má takto životnosť asi 40 rokov.
Ostrov, na ktorom sa nachádzame sa volá Santa Maria a je hrubý asi 2 metre.
Každý ostrov ma vežu, kvôli prípadu volania pomoci. Na elektrinu používajú solárnu energiu. Z trstiny si stavajú malé domčeky, aby im bolo teplejšie.
Na každom ostrove žije asi 4-5 rodín. Väčšina detí sa rodí na ostrove, iba v prípade komplikácií v nemocnici v Puno. Cintorín majú na osobitnom ostrove.
Deti nám na lodi zaspievali v rôznych jazykoch, zlaté boli, ako sa len tešili čokoláde čo dostali.
Nasleduje prehliadka Puno.
Náš sprievodca hovorí, že v oblasti Puno sa stále dávajú obety Bohom. Hady, žaby, lamu, vraj dokonca aj bejby. Znie to neuveriteľne. Je treba rozumieť tomu, že toto je úplne iná kultúra.
Máme fajn obed a konečne prvá poriadna káva v Peru.
Odchádzame z Puno autobusom, je nám veselo a spievame pesničky na želanie.
Všetci ľudia sa tu radujú
Láska ja ťa milujem
S úsmevom
Keď sa láska podarí
Sokoly
Je to vo hviezdach
Dnes mám rande so svojím mestom
Žijeme len raz
V slepých uličkách
Asi takto nám je. Je to paráda byť sám sebou a otvorený. Toto s nami robí Peru.
Vyšlo slnko, krásna poetická krajina, lúky, žlté kvety, políčka zemiakov. Ľudia pracujúci na políčkach, útulné dedinky, ovečky. Stále sme v nadmorskej výške cca 3800 m n.m.
Je to haluz, že je tu všetko rozostavané, vždy v procese.
Prestávku máme na nádhernom mieste Quinoa Tampu a najkrajšie toalety výletu.
(Inak toalety v Peru dosť katastrofa).
Krásne výhľady na Titikaka až po hranicu a nádherná krajina.
Hranica Peru - Bolívia, prešli sme celkom rýchlo a v pohode, pripravovali sme sa na horšie. Hranicu sme prešli peši. Presadáme na červený autobus. Asi o 18:30 vyrážame. V Bolívii je časový posun +1 hodina. Cestovali sme v čase. Cesta za hranicou je ako tankodrom. Snáď to nebude takto celú cestu. Nie je, ale natriasa nás to riadne.
Svetlá La Paz vidíme z diaľky. La Paz je v nadmorskej výške 3640 m n.m. Kdesi na začiatku La Paz leje, po ceste sa valia potoky vody.
V rádiu znie Love you for 1000 years a pod nami máme svetlá veľkomesta.
Kam oni všetci chodia večer o desiatej, je hustá premávka. Presne o 22:00 miestneho času sme tu.
Izba 209 je na prvý pohľad fuj. Uteráky z pred Márie Terézie. Išla som vymeniť uteráky. Potom nefunguje zásuvka a neviem si nabiť mobil. Idem sa zas posťažovať. Opäť sa mi potvrdilo, že sa oplatí zastať sa samej seba a vypýtať si niečo lepšie. Dostala som hrubší Dick (kľúč) a upgrade izby na 504.
Tudododo, sexy lady you drive me crazy :)
Deň 9
BOLÍVIA
Spánok ako tak. Ráno o 7:00 vyrážame na Death Road. Som v takej nálade, že poručeno Pánu Bohu. Čaká adrenalínový zážitok. Bicyklami po Camino de la Muerte - Death road.
Čaká nás asi 60 km cesty, z nadmorskej výšky 4700 m n.m. dole až na 1200 m n.m. a 134 zákrut.
Cesta smrti bola svojho času smutne preslávená ako najnebezpečnejšia cesta sveta. Dnes sa už používa viac menej iba na adrenalínové výlety bicyklami.
Náš sprievodca Nel neviem na čom fičí, ale je celkom dosť strelený. Porozprával nám niečo z histórie. Dávno tu boli strieborné bane, v ktorých pracovali africkí otroci. Ešte stále tu žijú ich potomkovia, afro-bolívijci. Táto oblasť je dôležitá oblasť pestovania koky. Vraj bola táto cesta smutne preslávená najvyšším počtom smrteľných dopravných nehôd. Preto sa vybudovala nová cesta, ktorá vraj kvôli miere korupcie sa stala najdrahšou cestou možno nielen v Bolívii.
Prechádzame džungľou. Obklopujú nás vysoké kopce a pod nami sú hlboké rokliny. Cesta je kamenistá, štrková a miestami dosť nebezpečná. Lemovaná krížmi.
Máme pravidlá, ktoré musíme dodržiavať. Brzdiť, v slepej zákrute predbiehať vľavo a zbytočne neriskovať.
Dali sme to všetci v zdraví, väčšina ľudí happy. Neviem prečo, ale mne sa endorfíny nedostavili. Práve naopak. Dole som spadla do potoka a obidve nohy celkom mokré. To vo mne spustilo taký hnev, že som mala chuť drbnúť celý bicykel do húštiny. Už nadávam a mám dosť.
Moje zamyslenie k tomuto dňu:
Cesta smrti ako metafora cesty životom.
Rútime sa vpred a dole kopcom, adrenalín pumpujeme do žíl, zážitok za zážitkom, fotka na instagram, a pritom nemáš čas sa ani zastaviť, nadýchnuť sa vzduchu džungle, vône vanilky, pozrieť do údolia, či hodiť modlitbu za tých čo tu zomreli. Celý tento výlet mi každý deň dáva odkaz: spomaľ. A len sa dívaj a vnímaj.
