Expedícia Madagaskar

Kedy: 29.10.2015 – 16.11.2015

Kto: Beáta Andrejkovičová, Pavol Strýček, Michaela Strýčková, pan Richard Rakotobe a pravdaže šofér Haja

Kde: Okruh stredom a stredo-juhom Madagaskaru, a safari západným pobrežím

29.-30.10.2015

Na lete z Viedne do Paríža mi robí spoločnosť sympatická 82-ročná Američanka, prežila šťastný život s mužom, deťmi, precestovala celý svet. Na krku mala strieborné srdiečko. Existujú šťastné príbehy a šťastné životy.

Paríž – Antananarivo. Air Madagascar.

Nechápavá letuška, what kind of fish, odpoveď vodka bude neskôr. A aj tak to boli nejaké neurčité tortelliny:) Paľo sa páčil mladučkej letuške, ale zavolala si naňho posilu, keď sme sa posilňovali Jagermeistrom. Marseille - bolo to tam trošku živelné. Batožina sa nezmestila do lietadla. Ľudia nemali poňatia ako sa vchádza do wc a jeden z cestujúcich dvere tak trošku rozbil. A letuška tam celú cestu niečo kontrolovala.

Manufaktúra na letisku v Tanarivo a asi 2 hodinové čakanie v rade. Štandardná situácia mora-mora (čítaj mura-mura).

Na letisku sme sa razom stali milionármi. Ale rýchlo sa tu tie milióny míňajú :) Mena sa vola Ariary.

Prvý dojem z hlavného mesta je všade plno ľudí, všetci na ulici, chudoba, slumy.

Vyrážame na cestu smerom na juh.

Madagaskar sa zvykol nazývať zelený ostrov, ale teraz je červený ostrov. Za každý vyťatý strom by sa mal zasadiť jeden nový, ale v praxi sa to neuskutočňuje.

Ryžové polia, usilovne pracujúci ľudkovia na poliach, ale nie tak usilovne v mestách.

Domy zlepené z tehál a bez okien, len okenice. Opačný extrém, novšie domy obohnané ostnatým drôtom alebo dokonca v betóne zapusteným ostrým sklom, a s mrežami na oknách.

Pousse-pousse namiesto tire-tire a naboso behajúci "šoféri".

Zablatené cesty, vychudnuté kravy zebu. Ľudia kupujú a predávajú na ulici všetko. Ovocie, zeleninu, mäso, hliníkové hrnce, náhradné diely. Korenie, pečivo, ryžu, oblečenie. Perie sa v riekach a vystiera na zemi.

Taxi brousse namiesto autobusov.

Bicykle sú tu bežný dopravný prostriedok. Ale úplne najbežnejší je chodenie peši a väčšinou naboso.

Ženy nosia na hlave všetko. Aj zošity. Mamy zapletajú dverám vrkôčiky a občas vyberajú vši. Deti oblečene v modrom húfne špacírujú do alebo zo školy. V mestách aj žobrú. Turisti sú tu možný zdroj príjmov. Netreba si nechať chytiť pohľad, sú vytrvalí.

SCA Tork je aj tu.

Pri predbiehaní sa trúbi. Klaksón sa používa častejšie ako prevodovka. Cesty sú občas lepšie občas horšie a občas riadne diery, ale náš šofér Haja (čítaj Jadza) to zvláda bravúrne.

Sprievodca Richard, študoval v Prahe, ale nikdy aktívne nepracoval ako doktor. Na Madagaskare by musel asi 5 rokov pracovať v zapadnutých dedinách bez vybavenia a platy lekárov sú tu vôbec veľmi nízke. Neskôr pochopíme čo to znamená zapadnutá dedina na Madagaskare. Richard plynule rozpráva česky a je vynikajúci spoločník na cesty.

Opustená mliekareň ktorá patrila bývalému prezidentovi a ten musel zutekať. Nicméne pán prezident je multimiliardár.

Osviežujúci dážď počas cesty.

Prvý sen trasa Antananarivo - Antsirabe až k parku Ranomafana (hot water) cca 400 km.

Ananás počas cesty a vďačné decká.

31.10.2015

Ranomafana

Hotel Manja - samostatný bungalov na kopci. Manja znamena pekná.

Posteľ s mosketierou, ktorú som nevedela zatvoriť. Spali sme ako keby nás do vody hodili.

Museli sme prísť na Madagaskar aby sme sa naučili zatvárať fínsky nožík :) Zeleň, dažďový prales, konečne zelený Madagaskar.

Autentickí domáci a čakali pred dverami, aby mohli zniesť kufor.

Prales Ranomafana, vzácne endemity lemurov, videli sme zo 2 druhy, mungo a vtáky aj kráľa vtákov. A aj pijavice, ktoré sa na nás aj prisali a ja som v panike 2x spadla. Strach je strach. Nemusí mať príčinu.

Po ceste do Ambalavao sme sa zastavili v dedine a rozdávali Haribo cukríky, a deti nás skoro zjedli aj s tými cukríkmi. Richard to tam musel zorganizovať a zošorovať deti do radu. Beja si hranice nevie stanoviť. Ľudia žijú veľmi chudobne. V jednej chyži na podlahe na rohožiach, spí sa na zemi. Život sa odohráva na ulici. Domy sú z hliny a nemajú skoro žiadne okná a kúria si na ohni. Keď chceme vidieť niečo podobné, môžeme zájsť aj do našej cigánskej osady (ale tam sa nebudeme cítiť bezpečne). Richard si zo mňa robil srandu, či by som tam prišla učiť.

Všade ryžové polia a domy z červenej hliny. Dnes prší, dokonca búrka.

Noc v Ambalavao, samostatná izba, posteľ s moskytierou, Richard ma naučil ju zatvárať. Účet v hoteli sa píše cez kopirák. Na večeru steak to zebu, Beja len fruit de saison a ružové madagaskarské víno.

1.11.2015

Odchod z hotela, predtým návšteva ateliéru, kde sa ručne vyrába papier z nejakej miestnej rastliny, a krásne papierové suroviny.

Ešte pivo po ceste v stánku, fotenie a Paľo tlačil s deťmi voz hore blatistou cestou.

Presun do Isalo, po ceste Anja park.

Anja lemury Kata, rybárik, chameleón (vyššie vstupné ako príplatok za striasanie zo stromu). Jaskyňa kde sa schovávajú lemury a pochovávali ľudia spolu so zebu (1 človek, 1 zebu). Kopce ako poliate polevou, nádherne výhľady. Domčeky z hliny so slamenou strechou. Obed kura s ryžou a bravčové so zeleninou v miestnej reštike a kockovanými obrusmi a muchami. Ryžový nápoj.

Mango po ceste, ale zelené nezrelé. Vraj z toho robia pikantný šalát. Papaya na stromoch. Banány everywhere. Začíname si zvykať na tuto krajinu a začína sa nám tu páčiť. Dediny, ktoré prechádzame sú trošku viac civilizovanejšie ako predtým. Sú tu asfaltové cesty a dokonca retardery na ceste. Cesta je rovná a presúvame sa rýchlejšie. Richard hovorí, že to je ich diaľnica. Po ceste miestne letisko. S odpadom si nevedia poradiť. V mestách a dedinách sa povaľuje všade.

Ľudia v celej krajine sú veľmi milí, usmievaví, krásne farebne poobliekaní a nádherní. Ľudia chodia peši na dlhé vzdialenosti a väčšinou naboso.

Sprievodcovia v parkoch v šľapkách :) a v darovaných bundách trebárs Telekom :) Fotenie v Ihosy, žlté tuk-tuk, vytrvalý chlapček, ktorému stačila aj plastová fľaša.

V mestách sú deti chudobnejšie.

Život sa odohráva na ulici.

Madagaskar nemá problémy s vodou. Ryžové polia sú aj vysoko v horách. Prechádzame cez hory asi 1800 m/m, po náhornej planine. Cesta ma dokonca biele značenie. Rozľahlé nekonečné plochy a nevyužité, len pokus o pestovanie kukurice. Skoro žiadne ľudské obydlia. Búrka, oceľová obloha, vietor a riadny dážď. Uprostred krajiny nikoho a ničoho sa občas z čista jasna objaví človek, a my si kladieme otázku, kde sa tam vzal.

V aute miestny vanilkový rum a sušené banány.

Hotel v Isalo ale dozvedeli sme sa, že zamestnanci parku štrajkujú, tak park musíme vynechať.

Večera nedopečený steak a potom až príliš upečený a rosé miestne víno po pokuse so skazeným červeným.

2.11.2015

Prebudili sme sa do slnečného rana a mali výborné raňajky omeletu so zeleninou a výbornú kávu. Isalo vynechávame kvôli štrajku.

Podporili sme štrajkujúcich a Paľo bude hviezda kórejskej televízie :) Prechádzame krajinou ako Colorado, Grand Canyon. La Reine De Isalo - kráľovná Isalo, aj naživo :) Krásne dievča v bielom in the middle of nowhere. Termitiská tvrdé ako cement. A sú aj využiteľné ako krmivo a stavebný materiál.

Tu sa ťaží zafír. Nové dediny, ktoré vznikli len vďaka ťažbe. Deti sa šli potrhať za cukríkmi. Bonbon, bonbon... V rieke sa ryžuje zafír, perú šaty, kúpu decká. Obchodníci so zafírom zo Srí Lanky sú neuveriteľne bohatí a ich domy úplné vily. Vlastnia aj niekoľko luxusných áut.

Tučných ľudí nevidno, len občas policajti. Tí sa tu majú dobre. V aute sa vozí aj desať ľudí. Policajt aj od nich dostane niečo do vrecka.

Nekonečná rozľahlá krajina, savana. Zvažuje sa k moru a nový asfalt pretína červenú krajinu. Plateau z ktorých niekto zrezal vrcholky. Občas palmové oázy.

Park Zombitse sme vynechali, chceli od nás už zvýšené vstupné. 20€ na osobu sa nám zdalo veľa. Nechceme podporovať skorumpovaného úradníka v Tane vymyslel zvyšovanie turizmu zvyšovaním cien. Takže tancujúce Sifaka bye bye.

Prvé baobaby. Fotíme si a zase húfy deti bonbon bonbon, cadeaux cadeaux.

Drevo z baobabov sa nevyužíva, ale z plodov sa robí džús. Kmeň baobabu je špongiovitý, takze baobab je vlastne veľká huba :) Bohatší ľudia tu majú hrobky, dokonca vymaľované a so zebu. Videli sme dokonca hrobku loď - majiteľ asi túžil byť námorníkom.

Rozdelili sme si funkcie: Paľo - predseda a podpredseda a v prípade potreby aj brigádnický referent. Miška je kultúrny referent, Beja kronikár a pokladník :) Kúpili sme si mango a tamarin. Tamarin vyzerá ako klobásky ale chuti ako extrémne kyslé šípky. Extra dávka vitamínu C.

Obed na ceste do Toliara alebo Tulear, príjemná atmosféra pod korunou mangovníka, prepelice, káva so salkom a mango, príjemný vetrík a ťažká pohoda.

Rakotobe je Richardove priezvisko a znamená veľký pán :) Be je veľký.

Tulear prvýkrát vidime more. Ale pláž je jedno smetisko.

Tulear miestny trh so suvenírmi a výhodne zjednávanie. Výborný papayový džús.

Cesta z Tulear do Ifaty, asfaltka skončila a ďalej už len prašná kamenistá cesta. Imigračná kontrola pre prípad, že by sme chceli emigrovať a profesionálny dvíhač rampy.

Most dostavaný len do polovice, od pol mosta len jeden pruh. Aj zábradlie len čiastočne. Za zvyšok sa vybudoval asi dom nejakého úradníka.

Hotel Chez Cecile, Ifaty alebo Mangily. Cecile Francúzka vydatá za Malgasa - Rastamana. Žije život naplno a robí čo ju baví, srdcom.

Plaaaaaž, romantika, gýč ako vystrihnuté z filmu. Hneď sme skočili do mora. Večer večera pohoda, Savignon Blanc, tuniak a kalamáre a café gourmant. Jedlo vynikajúce! Nohy zaborené do piesku. Miestna muzika, gitara a bubon, krásna atmosféra na pláži. Richard: je to umenie vedieť žiť. A v Afrike je každý nový deň sviatok. Miška: life is good. Život je naozaj niekedy ako z filmu. Ale prečo nie? Po večeri rum u Strýčkovcov a filozofická chvíľka pri sviečke. Už robíme biznis plán Madagaskar - Slovensko :)

3.11.2015

Lenivý deň na najromantickejšej pláži. Ranná masáž, na raňajky káva a palacinky a potom more, hojdacia sieť, kniha, fotenie, plávanie, oddych. Obedo-večera chez Capitain Daniel, výborný šalát z plodov mora, o niečo menej dobrá makrela alebo sardine a madagaskarské biele - coins perdu :)) Kúpanie v búrke v mori a párty pokračuje, rum, miestni hudobníci a tance, stačí len hýbať bokmi. Nakúpili sme všemožne suveníry, ale tu je to za babku. Tak máme aj pareo a môžeme doma trénovať africké tance :)

Dnes rýchly večer, ešte kniha, moskytiera ako útočisko a dobrú noc.

4.11.2015

Presun do Salary. Cesta completely offroad. Ráno fúkanie rezervy bez dezénu a hľadanie mobilu.

Rum a spievanie malgašských šlágrov. Rádio Jemné melódie v Afrike.

"Tak co devčata", "Mam nápad" - Paľove úvody k rumu.

"To je šílení" - Richard hláška ešte zo štúdii.

Richard vidíš rozdiel medzi Slovákmi a Čechmi? Áno. A aký? Vy ste ako my :) A na to si musíme pripiť.

Prví Slováci na tejto ceste - popri mori. Takže sme priekopníci, skoro ako Móric Beňovský.

Prenádherné výhľady, tyrkysové more, biele pláže.

Cikanie s výhľadom na more.

Na svete je 7 druhov baobabov z toho 6 je na Madagaskare.

„Cadeaux vaza" - daj mi darček biely človek.

Panenská pláž a kúpanie na Adama a Evu, nádherne mušle a koraly na bielej pláži.

Bungalovy Francesco, nádherne miesto ale zlá energia. Tu teda nezostávame.

Offroad pokračuje, šofér je neuveriteľný. Biele pláže, hľadáme ubytko. Jeden rezort je úplne uzavretý. Majiteľ odišiel do Tulearu. Nakoniec super lux rezort Mikea.

Richard tu stretol spolužiaka z gympla, to nie je náhoda. Jule je manager rezortu.

Zdieľame bungalov, ale toto miesto stojí za to. Pokračujeme vo vymýšľaní biznis plánu. Kúpime lacnú pôdu, postavíme bungalovy zo stanu a budeme voziť turistov. Ešte to môže byt aj jazyková škola a úplne top plán je vyvážať marihuanu do Amsterdamu :) A ešte výmenný obchod - vymením slepice za malgašské slepice :) Máme stanové bungalovy a kúpeľňa je vonku, ale s chrómovanými batériami, toto musíme fotiť :) Rýchle kúpanie v mori, panenská biela pláž a mušle len tak v piesku. Večera ryba, šalát, polievka, exclusive a spolu so Savignon Blanc :) Dnes skorý spánok traja v stane. Na oblohe sú miliardy hviezd. Fúka silný vietor ale my sme v bezpečí. Dobrú noc raj a ďakujeme.

5.11.2015

Dobré ráno Salary. Pozdrav slnku na terase s výhľadom na šíre more. Happy birthday to you :) Fľaša rumu padla na raňajky.

Vymýšľanie biznis plánu pokračuje. Richard bude predávať hot dogy na hummeri a rozvážať medzi rezortmi. Alebo budeme diverzifikovať, kúpime si zebu a kočár :) Cesta safari, alej baobaov v priamom prenose. Slovenské pesničky ľudovky aj šlágre.

A budzeme v Tane TA NE TA NE :)

Budzeme spac v stane TA NE TA NE :) Alebo na baobabe TA NE TA NE.

Richard sa decentne spýtal mate toaletný papier? Beata: na co? Richard: na co asi?

Volá Antolik: máš tam signal? Richard: jo, co myslíš, Madagaskar je vyspelá krajina.

Mobilní operátori sú aj v najzaostalejších dedinách.

Krajina pieskovitá, mokrade, aj kaktusy a baobaby, neskôr zase palmy a občas cukrová trstina.

Cukrová trstina je sladká, osviežujúca a čistí zuby.

Osady a chatrče z tŕstia a dreva, zrazu z ničoho nič sa objavia popri ceste. Deti aj dospeli mávajú, tešia sa že vidia auto.

V malých dedinách nie sú ani školy, takže deti nechodia do školy. Gramotnosť na Madagaskare je vraj 50%.

Be vato - veľa kameňov

Be vola - veľa peňazí

Keď je Be na začiatku slova, znamená veľa. Keď na konci, znamená veľký.

Obed v Morombe, pivo, mango, zeleninová polievka a výhľad na more.

Cesta-necesta, stratili sme sa a zase našli, ale keď sme došli ku trajektu do Manja, tak ten nepremával. Museli sme sa vrátiť 30 km a prespávame v hotel California v Befandriana Sud, very local a možno aj bordel, ale máme izbu, sprchu a na prespanie to musí stačiť. Zajtra skoro ráno vstávame.

Rum s colou a už oslavujeme.

My Slováci nevieme šoférovať, na Madagaskare, v Tane by sme nemali šancu. Šoférovať na diaľnici je nuda. Žiadne baobaby, žiadne zebu.

Najlepší biznis plán je charita. Knihovna v dedine Richarda, veď pre nás to nič nestojí a tu je to nenormálna hodnota.

Ďakujem nič nestojí. Tvoje meno tu ostane.

A na moje narodeniny mám úplne zimomriavky (aj keď som opila), tak to musí byť ten najlepší plán :)

6.11.2015

Vstávame 4:30 ešte pred východom slnka.

Ankatsakatsa - mesto po ceste, deň trhu. V Bevoay čakáme na trajekt. Biele oficiálne auto odišlo pre benzín. A inak bojuje proti kobylkám. Mate tu veľa kobyliek? Ježišmariaaa :) Včera sme mali jednu v aute.

Čakanie na trajekt ma svoju postupnosť. Vybrať bandasku s benzínom a znova naložiť. Vybrať baterku z auta a znova naložiť. Vyliať vodu z trajektu, vyložiť nájazdy na trajekt každé iné. Každý je tu šéf.

Rodinka Malgašov na poznávacom zájazde, my sa smejeme, oni sa smejú. Viete že ruksak sa nosí na hlave? Po dvoch hodinách čakania sme sa nalodili. Ale ešte neštartujeme, ešte vyberáme baterku :) A nakoniec sme tu rieku prekročili.

Krajina sa zase mení, najprv suchá, potom zeleň a zase vidíme ryžové polia.

Cesta úplne šílená. Po poriadnej natriasačke, sme nakoniec 80 km urazili za 3 hodiny. Obed v Manja, steak a ryža a flambovane banány.

Jiřina je tajuplná postava nášho cestopisu. Bola to vlastne Richardova študentská láska, študovali spolu anatómiu, gynekológiu a nakoniec urológiu (to akože na Richarda nakoniec srala) :) Ľady sa prelomili, keď Jiřina zaútočila stolní lampou na stenu.

„Sedela tam v transparentní noční košilce, noha přelozená přez nohu a řekla Richarde odlož ten sešit. Dnes se učiť nebudem. 2 roky jsem čekal na tuto chvíli. Ona vedela že ja mam na ní zájem.“

Pokračovanie až zajtra a len pre plnoletých :) Cesta je dlhá a my už plynule mluvíme česky a dokonca už aj rusky a zaspievali sme si ruskú hymnu aj internacionálu. Richard nám chcel dohodnúť psychológa v Morondave, ale nakoniec ho zrušil.

Už sa oslovujeme pán Pavol, pán Richard, pani Michaela a pani Beáta.

Pán Pavol si nekolikrát potreboval provětrat řiť, a nechcel to robiť z okna, takže to našu cestu natiahlo zo 14 na 15 hodín. Pán Pavol se ptal na "pruzvisko" Jiřiny, ale Richard nás odhalil, nechtel dát další stopy.

Je neuveriteľne ako sa náš šofér orientuje v spleti offroad ciest, dokonca aj v noci. Párkrát sme prekračovali brod, to bol tiež riadny zážitok. Paríž Dakar sa na toto nehrabe. Toto je Rallye offroad Košice - Madagaskar. Nakoniec po 15 hodinách tejto cesty sme dorazili na asfalt. To sme boli bez seba od radosti. Zvládli sme to. Prví Slováci na ceste západným pobrežím.

Sme v Morondave.

Večera morské plody v miestnej reštaurácii, dopriali sme si.

S hotelom je to obtiažnejšie, na jednu noc sme skončili v 4 miestnom apartmáne s kúpeľnou za závesom, ale my sme už skoro ako rodina tak už nám nič nevadí. Posteľ s moskytierou, a mäkký matrac, len molitan a telo v ňom ostalo otlačené podľa svojho tvaru.

7.11.2015

Raňajky na pláži. Richard sa učí slovenské slovo čučoriedka :) More už nie je tak krásne, je odliv a pláže sú špinavé, ale prímorská atmosféra je cool a my tento oddychový deň potrebujeme ako soľ. Premiestnili sme sa do bungalovov Morondava Beach.

Cez deň leňošenie, nejaké to vínko, kokteil v bare a krevety.

Miestny trh v Morondave končí neskoro večer a začína zas skoro ráno.

8.11.2015

Vyrážame na Tsingy. Dnes len cestujeme. Alej baobabov po ceste. Banánovníky aj kokosovníky. Bonbon vaza, a najvďačnejšie sú deti v malých dedinkách. Prechádzame lesnatou krajinou, kde žijú lemury, chameleóny a fossa dravá šelma, predátor lemurov. Žiaľ vidíme veľké vyhorené plochy. Lesné požiare sú tu veľký problém. Prechádzame rieku Tsiribihina, súkromný trajekt a podnikaní naháňači, s prekročením rieky tu nie je žiaden problém. Vidíme cez rieku plávať zebu a pastieri plávajú s nimi. V rieke sa perie, pláva, umývajú zebu. Dnes je zatiaľ asi najteplejší deň výletu, asi 30 st. v tieni. Obed Belo/Tsiribihina, steak zo zebu.

Le Grand Hotel du Tsingy de Bemaraha. Toto je top of the top. Bazén, zeleň, gekon a neuveriteľne dobrá energia :)

9.11.2015

Malé a Veľké Tsingy.

Malé Tsingy doobeda. Plavíme sa na kanoe, náš sprievodca je Laurent, skúsený a fajn a všetko mu je smiešne :) Tsingy sú vápencové útvary, veľmi ostré a v domorodom jazyku Tsingy znamená chodenie po špičkách, lebo domorodci museli chodiť na špičkách ako boli tie skaly ostré. Malé Tsingy sú malé :) Veľké Tsingy majú asi 8 m. Veľké Tsingy boli nádherné, riadna via ferrata, aj s istením, ale sme dobrí, zvládli sme to vynikajúco, aj v šílene horúcom počasí. Hojdací most bol tiež zážitok. Veľmi dobrá energia, skalky moje milované. A videli sme aj zvieratká, lemura športovca, ktorý sa nám schoval, chameleóna, jašterice, stonožky, vtáčiky, divé holuby, herony a paradise fly catcher, nádherne farebný. A do toho všetkého zvuk cikády ako cirkulárka. Tento národný park stal jednoznačne za to.

Cez obed aj večer plávanie v bazéne a užívame si aj tento luxus v Afrike.

Ďakujeme :)

10.11.2015

Ce qu'à la chose la plus important dans la vie? Ce savoir aimer.

Faire que tu aime, aimer que tu fais.

Horúci deň, oddych pri bazéne v Grand hotel Tsingy.

11.11.2015

Vyrážame na cestu. Rádio zas funguje, domáca muzika hra, nálada je tanečná.

Zaho tia malalako - miluji te milacku, ale jenom na pobreží :) Zastávka v aleji baobabov, skoro studené pivo a rozdali sme posledné cukríky.

Po ceste vidíme trh zebu, je to tu veľká udalosť. Zebu je tu hotový majetok, vraj cena je asi tak 1.000.000 ar.

Popoludnie a večer v Morondave, dáme jej ďalšiu šancu.

Obedo-večera morské plody a podvečer na pláži pri coca cole a západ slnka.

Večer karaoke s Richardom, spieva naozaj krásne.

12.11.2015

Ráno vstávajú domorodci s východom slnka. Pláž je plná rybárov, ktorí naťahujú siete a vyrážajú na more v drevených pomaľovaných kanoe. Ženy čakajú s plastovými kýbľami na úlovky, ktoré sa potom budú snažiť predať v miestnych reštauráciách. Trošku im závidím tú ich slobodu a spätosť s prírodou.

My vyrážame skoro ráno do Antsirabe a ešte v Morondave kontrolujeme kolesá. Je ranný ruch, dospelí idú do práce alebo na trh, peši, tí šťastnejší na bicykli, deti idú peši do školy v jednotných uniformách, biela košeľa, hnedé nohavice alebo sukňa, v iných dedinách zase modré alebo ružové košele.

Raňajky na ceste v miestnej reštaurácii u domácich, originál s plagátmi na stene, vianočným obrusom a malým okatým Giom :) Cesta ubieha, asfaltka sa vinie nekonečnou rozľahlou krajinou a z rádia znie Wind of change a Chikitita, jedine anglické pesničky okrem streamu malgašských hitov. Miandrivazo - najhorúcejšie miesto na Madagaskare. Keď chcete niekoho poslať do pekla, pošlite ho do Miandrivazo. Prechádzame aj mesačnou krajinou hole červené kopce bez porastu. Ťaží sa tu zlato. Veľký problém je tu erózia pôdy, pôda sa tu prepadáva na veľkých plochách. Problém sú tiež požiare, videli sme horieť celý kopec. Cesta je dlhá a únavná a je veľmi horúco. Poriadne utrmácaní sme nakoniec dorazili do Antsirabe. Dnes sme prešli 500 km.

Odmena bola zaslúžená - útulný hotel Antsirabe a najlepší steak na Madagaskare. Pán majiteľ sa podobá na Denzel Washingtona a hodnotíme ho na najviac customer oriented na Madagaskare.

13.11.2015

Výmena peňazí v Antsirabe je celkom slušná byrokratická procedúra a treba si postáť v rade. Posúvač dokumentov je vážna funkcia. Inak Antsirabe je už civilizácia, vidíme osobné autá a murované domy. Premávku usmerňuje policajt, dokonca riadi aj zebu.

Cesta do Andasibe. Krajina je pestrejšia, ryžové polia, dokonca borovicový lesík. Úrodná pôda, pestuje sa ryža, kukurica, maniok, zelenina, kúpili sme ananás.

Pán Pavol a pani Michaela sú najharmonickejšia dvojica, nikdy sa nehádajú. Pán Richard sa s pani manželkou háda. „Richarde: A proč? Richard: Ja se taky ptám proč.“ A manželku Lucku sme aj videli, odovzdali sme jej vrece citrónov. Je veľmi sympatická.

Obed v Gastro Pizza. Veľmi chutná pizza aj polievka.

Za Tanou sa krajina mení. Je hornatá a zelena. Vidíme rieku bystrinu, ryžové polia. Žiaľ zeleň sa ničí vypaľovaním kvôli zakladaniu nových políčok, či výrobe uhlia, hoci je to prísne trestané. Všade je z toho vypaľovania a aj z výfukov náklaďákov smog. Koľko rokov ešte krajina vydrží toto drancovanie?

Kvôli čomu sa turisti vracajú na Madagaskar? Kvôli Richardovi. Richard - kupte si mne jako magnet :) Park Andasibe. Opäť les a dobra energia. Bungalovy Feon Ny Ala - krik z lesa.

14.11.2015

Ráno nás skutočne prebúdza krik z lesa. O piatej ráno intenzívne komunikujú lemury. Lemury sa dorozumievajú troma druhmi signálov, krik na komunikáciu, na upozornenie nebezpečenstva a na vyjadrenie lásky. Noc v bungalove so slamenou strechou uprostred lesa bola veľmi príjemná.

Doobeda máme 3-hodinovú prehliadku parku Andasibe. Videli sme krásneho zeleného chameleóna, papagája blue kua, ktorý je predátorov chameleónov, rôzne iné vtáčiky, gekony, jašterice, veľa pavúkov a pravdaže celú rodinku lemurov Indri. Indri je najväčší lemur na Madagaskare, meria takmer 1 m. Vyznačuje sa tým, že nemá chvost, resp. ma ho veľmi malý, čo je nezvyčajne v porovnaní s inými lemurmi. Indri sú monogamné lemury, celý život žijú s jedným partnerom.

Boli sme aj pri posvätnom strome a zaželali si želania zo srdca.

Poobede privátny park Vakona, lemury nám jedia z pleca a sú veľmi prítulné. Ešte fossa, korytnačky a krokodíly. Pekná prechádzka.

Večer pivko a špíz na terase v miestnej krčme a finálny pokec. „Co to tady blabolite pane Richarde?“ :) Pokračovanie príbehu o Jiřince. „Odlož ten sešit aj tu tušku i tu červenou. Co sem mnel delat? :) To byl šok. Človek je z toho jako tigr. Má neuveřitelnou silu. A ten tigr ji málem sežral. Ona neměla na výběr. Jedným slovem to bylo nezapomenutelní.“

A potom sa stretávali pravidelne raz za rok keď sa začal semester. Ona prišla aj na Richardovu promóciu. Bola to láska.

15.11.2015

Bye bye Andasibe, ide sa do Tany.

Po ceste Nice Garden, záhrada v krásnom údolí s riekou. Tu by mohol byt útulný penzión.

Tana je úplne iný svet. Všetko sa koncentruje v hlavnom meste. Oproti chatrčiam a kľudu vidieka, tu sú vysoké budovy, luxusné budovy bánk, ruch, premávka. V doprave neexistujú žiadne pravidla, akurát sa to občas snaží usmerňovať policajt. V Tane už nevidíme zebu. Sklamalo nás že sa tu predávajú second hand veci, ktoré by sa mali rozdávať zadarmo. Je tu krásna stará vlaková stanica, ale vlak tu nepremáva.

Odfotili sme si ulicu Mórica Beňovského, ale podľa nápisu bol len poľský a maďarský kráľ.

Richard vymyslel nove slovo "dobrodružník". Znie to lepšie ako dobrodruh. Dobrodruh je ako súdruh.

Obed v útulnej reštaurácii a výborné jedlo aj víno.

Pri obede vymýšľame ďalšie biznis plány. Železnica v údolí medzi Tana a Andasibe, to by bolo perfektne.

Alebo gravírovanie foto na poháre.

Trošku sme fotili mesto, ale tu si musíme dávať veľký pozor. Prezidentský palác je zakázané vyfotiť, museli sme zmazať fotky. Ale nejaké sme mali v zálohe.

Tana by mohlo byt ozaj pekne mesto, je rozložené na kopcoch, takže sa naskytajú krásne výhľady a po Francúzoch ostala krásna architektúra, ale žiaľ je to tu všetko zanedbané a k tomu vysoká kriminalita, no nepôsobí to dobrým dojmom.

16.11.2015

Návšteva Richarda, nákup vanilky. Potom nákupy v supermarkete, rum a tričká a nakoniec ešte suveníry na miestnom trhu, vyjednávanie bolo úspešné a sme s nákupom spokojní. A ide sa na letisko. Dlhé čakanie si krátime popíjaním pivka a vínka. A potom letíííííme.

Ďakujeme Madagaskar, ďakujeme Richard, ďakujeme spolucestovatelia, za tieto nádherné zážitky.

See you again