O svetle a o temnote

Temnota je súčasť svetla a svetlo by nemohlo existovať, keby neexistovala tma. Tak ako sa strieda deň s nocou, tak ako mesiac dáva slnku goodbye pri východe slnka a zase ho zdraví, keď začína noc. Nekonečný kolobeh prírody.


Semienko začína svoju životnú púť v temnote zeme. Keby nepadlo do temnoty, nemohlo by vyrásť na svetlo sveta. Čo zažíva, akú musí mať odvahu, keď sa derie z útrob zeme a raší na povrch zemský?


Ľudský život začína v temnote maternice, bábätko v lone mamy netuší čo bude po tom, a čo tak asi prežíva, keď sa rodí v kontrakciách na svetlo sveta?


Je temnota naozaj najhlbšia a najtmavšia tesne predtým ako príde svetlo a zažívame vtedy najväčšiu bolesť?


V ľudskom živote sa často bojíme tmy a prázdnoty. Je to biologická záležitosť. V dávnych dobách, kedy neexistovalo umelé svetlo, ľudia žili v prírode, a svoje aktivity mali prispôsobené rytmu dňa a noci, bola temnota zlá. V úkrytov vyliezali zvieratá a pre ľudí to mohlo byť nebezpečné. Preto sa ľudia zhromažďovali okolo ohňa a žili v kmeňoch. Sám jedinec by asi nemohol dlho prežiť. Túto spomienku máme zakódovanú v našom DNA. Tma je pre nás potenciálne nebezpečná.


Je Veľká noc a tento sviatok takisto v sebe nesie odkaz spojenia temnoty a svetla. Ježiš musel prežiť zradu, ktorá vyšla spomedzi jeho najbližších, ktorých miloval. Prežil utrpenie, a smrť. Utrpenie, smrť, trvala 3 dni, kým vstal z mŕtvych. Aj tento biblický príbeh ukazuje, že aj temnota smrti je dočasná.



Smrť je totiž začiatkom niečoho nového. O, aké veľké tabu v našej západnej spoločnosti. Smrť je bolestivá, pre každého jedného bez výnimky. Odišiel človek, ktorého sme milovali a na ktorom nám záležalo. Zrazu vznikne veľká prázdnota, a ako len zaplním túto prázdnotu?


Môžeme a dokážeme akceptovať, že smrť je začiatkom niečoho nového? Že je to v skutočnosti transformácia a prechod do iných sfér či dimenzií? Podstatou tohto všetkého je viera.

Či sme niekedy zapochybovali, že po noci zase vyjde slnko?


V hinduistickej mytológii, ktorá sa hemží množstvom bohov, bôžikov a bohýň, existuje bohyňa Kali. V našich zemepisných šírkach by to asi mohla byť bohyňa Morena.



Kali sa považuje za bohyňu temnoty a transformácie. Kali alebo kala zo sanskritu sa dá preložiť ako smrť, ale takisto aj čas. Plynutie času je vlastne umieranie a neustála transformácia. Všetko podlieha pôsobeniu času, čím viac času plynie, tým veci starnú a stávajú sa opotrebovanejšími. Rovnako ako ľudia. Toto je vesmírny zákon a Kali je tá, ktorá roztáča vesmírne koleso času.


Kali je vyobrazená ako strašná čierna bohyňa. Okolo krku má náhrdelník z lebiek, a tancuje nad mŕtvym telom Šivu. V ruke má nôž a odseknutú ľudskú hlavu. Jej telo je postriekané krvou.

Od takejto príšery by sme iste najradšej zutekali. V tomto vyobrazení bohyne Kali je ale skrytý význam. Pripomína nám, že smrť a koniec je súčasťou kolobehu života a akokoľvek je to strašné a náročné na prijatie, bez deštrukcie by nemohlo vzniknúť nič nové. Niečo zaniká a niečo nové zase vzniká a teda sa transformuje.


V tej strašnej temnote a zúfalstve umierania, totižto drieme tvorivý potenciál. Práve preto je Kali aj energiou kreatívnej sexuálnej sily a ohromujúcou silou transformácie, ktorá sa prejavuje skrz lásku a milovanie. Nehovorí sa o búrlivom orgazme ako o malej smrti?


Skúšky Kali sú občas drastické a prechádzame ohňom, ale ako sa vraví, odvážnemu šťastie praje a ten, kto prejde skúškami tmavej noci, je nakoniec odmenený. Kali nezabúda na odvážlivcov.

Ten kto sa nebojí vystaviť sa temnote a prechádzať tmou, totiž môže zažiť veľkú premenu.


Čím viac temnoty, tým viac svetla, a skutočnú múdrosť môžem dosiahnuť len vtedy, keď padnem na dno. Tak ako sa lovkyne perál ponárajú do hĺbky oceánov, aby vylovili tie najkrajšie perly. Tak ako baníci kopú v útrobách zeme, aby našli drahokamy.


Je ťažké prechádzať v živote obdobiami temnoty. Keď sme smutní, zranení, cítime sa osamelí alebo nepochopení, padáme do depresií a nechce sa nám žiť. Tieto pocity sú v našej spoločnosti tabu. Nikto sa nimi nechváli. Ľudia milujú šťastné príbehy so šťastným koncom. Veď aj rozprávky sa tak končia, nie? A žili šťastne až kým nepomreli. Ale kým dosiahli to šťastie, či neprešli siedmymi horami a siedmymi dolinami a nebojovali s drakmi a démonmi?


Facebook, instagram, sú plné krásnych obrázkov, a je veľmi ľahké podľahnúť ilúzii, že iní ľudia sú neustále šťastní a ich život je prechádzka ružovou záhradou. Ale farebná škála obsahuje všetky farby. A v čiernej sa najlepšie odráža biela. Čierna, tmavohnedá je farba čokolády, farba tmavej kávy a tie predsa tak milujeme. Alebo farba kože tmavých ľudí – aj tých sa občas bojíme, lebo sú iní, a pritom tak nádherní.


Keď v živote prechádzaš obdobím temna, je dobré si to uvedomiť a byť bdelý. Áno, som dole. Som v temnom lese. Ale to je súčasť toho všetkého. Bez tmy by nemohlo existovať svetlo. Tak ako prejde deň a príde noc, prejdeme aj temným obdobím a zasvieti slnko.


Temnota chce, aby sme ju spoznali a chce byť prijatá. Temnota pomáha odhaliť tvoje skutočné JA. V živote potrebujeme aj ťažké obdobia, problémy, konflikty, aby sme sa mohli cez toto vyvíjať a rásť a napredovať. Aby sme vedeli oceniť a byť vďační za obdobia šťastia.


Bohyňa Kali, tak ako aj iné hinduistické bohyne, má svoje zobrazenie v jantre. Keď maľujem tú jantru, a vypĺňam priestor tmavohnedou farbou, úplne sa v tom vyžívam. Je mäkká a nežná ako zamat a túži po tom, aby sme sa jej dotkli. Nechce byť odmietaná.



V koncepte stvorenia vesmíru, je na konci cyklu temnota. A v tejto temnote môže opäť vzniknúť nová myšlienka a teda nový život.


Akú myšlienku by si chcel mať na konci svojho tunela? Aký nový život?

35 views

Recent Posts

See All

Priestor