Kruh 99

Prednedávnom som čítala poučnú poviedku „The circle of 99“ od Jorge Bucay.

Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden kráľ. Kráľ bol veľmi bohatý, mal všetko na čo si len spomenul, ale nebol šťastný.

Kráľ mal sluhu. Sluha veľa pracoval, no napriek tomu mal neustále úsmev na perách, pospevoval si a vyzeral byť veľmi šťastný.

Kráľa to veľmi zaujímalo. Ako je to možné, že jeho sluha je chudobný, ťažko pracuje, a napriek tomu si pospevuje a on má všetko a predsa necíti tú radosť? A tak sa sluhu opýtal: „Sluha, ako je to možné, že si chudobný, ťažko pracuješ, a predsa si veselý a šťastný?“ A sluha mu odpovedal: „Pane som požehnaný, lebo mám prácu, môžem pracovať pre teba, mám rodinu, krásne deti a vďaka tým peniazom, ktoré u teba zarobím, môžem uživiť svoju rodinu.“

Kráľ si sluhu vypočul, ale nebol celkom spokojný. Zavolal si teda mudrca a spýtal sa ho, ako si má sluhovu odpoveď vysvetliť. Mudrc mu povedal. „Sluha je šťastný, pretože je mimo kruhu 99, zatiaľ čo ty kráľ si vo vnútri toho kruhu.“ Kráľ sa mudrca spýtal: „Čo je to kruh 99?“. Mudrc sa ho spýtal: „Si ochotný investovať 99 zlatých mincí, aby si sa to dozvedel?“ Kráľ bol zvedavý a teda privolil.

Mudrc mu povedal: „Vezmi 99 zlatých mincí, vlož ich do mešca a odnes v noci potajomky do sluhovho domu.“ Kráľ tak urobil a v noci priniesol vrecko s 99 mincami do sluhovho domu a nechal tam odkaz: „Tieto peniaze sú tvoje, je to odmena za to, že si dobrý muž“.

Sluha sa ráno prebudil, našiel zlaté mince a nemohol uveriť vlastným očiam. Začal spievať, tancovať a ďakoval Bohu za také šťastie. Potom začal počítať mince. Ukladal si ich do stĺpčekov po 10 mincí. Až keď bol pri poslednom, zistil že je v ňom len 9 mincí. Tak teda mám 99 mincí, ale malo by ich byť 100, pomyslel si. Začal hľadať v celom dome, či sa jedna minca niekde nestratila, ale nenašiel. Potom sa nahneval a začal nadávať, niekto mu musel tú jednu mincu ukradnúť! Potom si pomyslel, ach keby som len mal tých 100 mincí, mohol by som povedať, že som bohatý, vážený a uznávaný muž. A začal premýšľať, čo by mal robiť, aby tú jednu mincu mohol získať. Možno by mohol viac pracovať, možno jeho žena by mohla pracovať a možno by mohli ušetriť na jedle. A tak si našiel ešte jednu prácu, každý deň zjedol len kúsoček chleba, prestal v dome kúriť, len aby ušetril.

Bol unavený a mrzutý. Jedného dňa sa ho kráľ spýtal: „Sluha, čo sa stalo, že si už nespievaš a že sa neusmievaš tak ako predtým?“ Sluha mu nahnevane odvrkol: „Kráľ, robím si svoju prácu tak ako mám, tak ti nemám k tomu čo povedať“. Kráľa nahnevala sluhova arogantná odpoveď a prepustil ho.

Kráľ pochopil, čo sa stalo. Sluha vstúpil do kruhu 99 a prestal byť šťastný.

99 mincí je 100% tvojho bohatstva. Nič nechýba, nikto nič neukradol. Keď sa koncentrujeme na to, čo chýba, budeme neustále nešťastní. Keď však oceníme a uvedomíme si, že to čo máme, je 100% nášho bohatstva, vtedy môžeme naplno precítiť naše šťastie.

A tak sa zamýšľam nad tým, kedy to vzniká, že sa začíname koncentrovať na ten nedostatok, namiesto toho, aby sme videli tú plnosť toho čo máme?

Dieťa sa narodí. Je maličké, nevinné. Prejavuje sa hlasom, plače, smeje sa. Keď sa raduje, raduje sa bez obmedzení. Rodičia dieťa podporujú. Keď dieťa začína liezť, podporujú ho v lezení. Keď sa začne učiť chodiť, rodičia mu len zriedka povedia, ako to robíš, nie je to dobre, práve naopak, podporujú ho v tom, aby po každom páde vstalo a opäť skúšalo. Ale ako dieťa rastie, postupne ho rodič začína upozorňovať aj na chyby. Lebo rodič má svoje vlastné predstavy a ideálne by bolo, keby to dieťa tie jeho predstavy spĺňalo. Alebo ho porovnáva so súrodencami, či kamarátmi, pozri ty to robíš takto, a on, ona to robí inak, lepšie, mohol by si si z neho, nej brať príklad.

Potom príde škola. Náš školský systém je založený na hodnotení. Dobrý učiteľ povzbudí, podporí. Ale čo tie ohodnotenia červeným perom, čo známky, a opäť raz porovnávanie sa s rovesníkmi, on je lepší, on je horší. A takto to ide ďalej, stredná škola, vysoká škola, práca. Porovnávanie sa, sústredenie sa na chyby, na nedostatky. A ani si neuvedomíme, že už sme v kruhu 99. Zabudli sme na spontánnu detskú radosť, smiech a spev.

A ako vystúpiť z kruhu 99? Poďakuj každý deň za všetko, čo máš. Rodina, partner, deti, priatelia, dobrá práca, zárobok, zdravie, čerstvý vzduch ktorý môžeš dýchať, príroda v ktorej môžeš spočinúť a oddýchnuť si. Zaspievaj si, zatancuj si, keď je slnečno, poďakuj sa slnko a teplo. Keď prší, zapáľ si doma sviečky, zabaľ sa do deky a daj si dobrý teplý čaj. Pritúľ sa k milému, milej, k deťom. Stačí tak málo. Stačí sa rozhodnúť. Toto je 100% tvojho šťastia.

259 views

Recent Posts

See All

Priestor