Ja som na ceste ku svojej sile

Ženy a muži späť do svojej prirodzenej sily, to je téma, ktorá teraz priam visí vo vzduchu. Sú toho plné facebookové články, sú toho plné správy z diania na Slovensku a vo svete, nasvedčuje tomu nastavenie planét, aj numerologický výklad. November, číslo 11, vo všetkom hľadať vyšší zmysel, budeme sa ponárať do hĺbok aj dosahovať výšky a nové uvedomenia, a v skratke ide o to: „JA SOM na ceste ku svojej sile“.


Ja som vo svojej sile každý deň


Každý deň mi prináša situácie, kedy sa môžem postaviť sama za seba. Ten moment, keď sa zastanem sama seba, vtedy vstupujem do svojej sily.

Včera som mala chuť na dobrú kávu. Zašla som do blízkej otvorenej kaviarne, pýtam si dvojité espresso. Priniesli mi brečku. Dobre, vypila som to, ale pri platení som povedala: „Platím za dvojité espresso, a to čo ste mi priniesli sa na to veru nepodobalo.“ Nasledovalo trojité ospravedlnenie, a ďalšia už poriadna káva ako bonus. Ak by som sa za seba nepostavila, musela by som zaplatiť, rozumej odchádza moja energia a plus ostáva frustrácia a nespokojnosť.

Ďalej som zašla do kvetinárstva. Kúpila som si viacero kvetov a jeden z nich som po ceste stratila. To som si ale uvedomila až doma, a až potom mi došlo, že ten kvet mala v ruke žena, hlučná a vulgárna, ktorú som zaregistrovala na zastávke autobusu. Bola tam s dvoma malými dievčatami a nerobila nič iné, len ich neustále okrikovala a tie dievčatá boli tiché a zakríknuté. Áno, už v detstve to vzniká, nejaký dospelý ma okrikuje a ja sa skrývam, musím byť ticho. Tá žena mala tendencie sa rozpínať aj v autobuse. Jednej starej pani povedala, posuňte sa, chcem si sadnúť. A stará pani, v tej svojej múdrej celoživotnej sile a plná seba-uvedomovania si, jej jednoducho povedala: „Prečo by som sa ja mala posunúť? Vy si sadnite tam, kde je voľné.“ Tá drzá hlučná ženská stíchla. Tak ju to uzemnilo. So starou paňou sa nám stretli pohľady ponad rúška a súhlasne sme si prikývli. Veľká sila tam vznikla v tom jednoduchom vymedzení si seba a svojich hraníc.


Ja som vo svojej sile vo vzťahu – s kamarátkou


Minule sme sa s kamarátkou Dadkou dohodli, že pôjdeme na túru. Ráno som ale vstala, pozerám von z okna, prší, chladno, sychravo. Chvíľu sa to vo mne láme, rozmýšľam, veď sme sa dohodli, veď sa viem obliecť, veď, veď, veď...... A potom si vravím, ale veď už idem sama proti sebe. Veď sa mi v skutočnosti nechce. A tak píšem kamarátke, Dadi, je také počasie, nechce sa mi ísť, ale ak ty pôjdeš, uži si to, prajem ti krásny deň. Postavila som sa sama za seba. A aké prekvapenie – ona mi na to napísala, veď práve som ti chcela písať to isté! A vzniklo tam také silné porozumenie! V úprimnosti sama voči sebe som sa zároveň otvorila úprimnosti ku kamarátke. Vtedy zisťujeme, že si môžeme silno dôverovať. A každá z nás, sama za seba, mala v ten daný deň veľmi fajn a dobrý naplnený deň. Keby sme šli proti sebe, proti svojim inštinktom, možno by sme sa trápili a možno by ten deň dopadol nanič.


Ja som vo svojej sile vo vzťahu – s mužom


Nový vzťah. Láska. Bum bác. Energia. Súlad. Vášeň. Romantické chvíle, luxusné chvíle. Červené ruže, srdiečka, romantické piesne a vyznanie lásky. Je to krásne, motýle v bruchu lietajú ostošesť.

Teraz sa ale veci dejú tak rýchlo. Kde niekedy to trvalo roky, kým som si vo vzťahu uvedomila, že niečo nesedí, že mi veci vadia, a že neviem ako z kola von, teraz tie uvedomovania prichádzajú veľmi rýchlo. Nastáva obdobie skrývania sa a naháňania, obdobie seba-uvedomovania. Kto som ja vo vzťahu, a kto je ten druhý? Kto sme my dvaja a o čo vlastne ide? Prichádzam na to, že sa mi otvárajú staré zranenia a už mám chuť to zabaliť a neviem ako z toho opäť von, a vtedy čo?

Ja vstupujem do svojej sily. Najprv si uvedomiť, čo sa deje. Stiahnem sa do seba, upokojiť veľké emócie. Idem do prírody, uvarím si bylinkový čaj. Zameditujem si. Niekedy nič z toho nepomáha a niekedy to pomáha aspoň trošku. A je tam ten druhý. Čo ja s ním teraz? Skrývať sa a predstierať, že sa nič nedeje, toto už nefunguje. Vzťahy založené na starých vzorcoch, kedy jeden alebo druhý ustupoval, a prispôsoboval sa „len aby dobre bolo“, na úkor seba a v prospech zdanlivej harmónie, toto už u mňa nefunguje.

Vstúpiť na krehkú pôdu vlastných zranení, pošpárať sa tam nožom a otvoriť sa partnerovi. To je také ťažké! A zároveň tak veľmi oslobodzujúce. Som úprimná sama voči sebe a som úprimná voči partnerovi. Upokojím búrlivé emócie a oslovím to. Milý môj, deje sa mi toto. Cítim toto. A ty to máš ako? Vzájomný úprimný rozhovor, spoločná prechádzka v parku, potom si nás nájdu dve biele kreslá pri jazere a tá chvíľa je tak intímna a tak silná, že celý svet sa zastavil, len aby tí dvaja si mohli úprimne povedať to čo cítia. V mene lásky, ktorá tam vznikla. Lebo láska je sila. Postavila som sa sama za seba a postavila som sa za vzťah. A vtedy sa aj ten vzťah môže dostať na novú úroveň.


Ja som vo svojej sile v spoločnosti


Nielen na Slovensku teraz ľudia prežívajú veľmi búrlivé obdobie. Vírus, testovanie, súhlas, nesúhlas, polarizovanie spoločnosti. A opäť raz téma uvedomovania si vlastnej sily v tom celom čo sa deje.

Som ja ten, tá, ktorá sa prispôsobí, ustúpi, pristúpi na kompromis, alebo si dovolím ísť cestou vlastnej autenticity? Nech je to tak alebo onak, najdôležitejšie je byť stotožnený so svojím rozhodnutím a už sa neobzerať. A nenechať sa vyprovokovať názormi druhých. Ostať vo svojej sile a vo svojom rozhodnutí.

Pred pár dňami mi napísala bývalá kolegyňa a kamarátka Kinga z Poľska. Videla som jej status na instagrame, fotku s vystretým prostredníkom. Napísala som jej, či je to jej prst, a čo sa to v Poľsku vlastne deje? Vláda uzákonila zákon zákazu interupcií, ženy sa búria. V krajine zúri covid, sú prísne opatrenia, ľudia sa búria, majú pocit, že vláda im siaha na osobnú slobodu. Státisíce vyšli do ulíc, vyjadriť svoj nesúhlas. Aj napriek hroziacemu riziku rozšírenia nákazy. Kde je tá hranica, kedy sa ja ako človek mám postaviť do svojej sily, a prejaviť sa? Aká je forma prejavu tej sily? Má to byť násilie, protesty, krik, zdieľanie statusov na sociálnych sieťach?

Môžeme sa hnevať na vládne opatrenia, môžeme sa búriť, ale vláda v skutočnosti len odzrkadľuje to, čo sa deje v každom jednom z nás. Moje právo na moju slobodu. Moje právo na slobodný život. Moje právo na moje rozhodnutie. Viem sa zastať sama seba a aj sa zastanem. A ustojím si svoj názor.

Tento článok sa mal pôvodne volať Ženy späť do svojej sily. Ale potom som si uvedomila, že nielen ženy sa potrebujú dostať do svojej sily, ale aj muži. My všetci. Nejde o feminizmus. Nejde o mocenské boje. Toto sú staré poriadky sveta. Ide o to, dostať sa do svojej prirodzenej sily, ženy ako partnerky a matky, muži ako muži, ktorí dokážu ochrániť ženu a rodinu.


Každá žena, ktorá sa dokáže postaviť sama za seba, postaví sa za všetky ženy.

Každý muž, ktorý sa dokáže postaviť sám za seba, sa postaví za všetkých mužov, a aj za svoju ženu a svoju rodinu.

Vtedy môžem žiť autentický život vo svojej osobnej slobode, vtedy môžu vzniknúť úprimné autentické vzťahy a vtedy môže vzniknúť úprimná autentická spoločnosť.


P.S. K obrázku. Páči sa mi. Možno trošku expresívny, ale pritom tak jednoznačný. Ja sa viem postaviť sama za seba. Aj keď niekedy v prvom momente musím ukázať stredný prst. Vďaka ti Kinga!

98 views

Recent Posts

See All

Priestor