Cestovateľský denník - CHILE

Február 2011


Deň 1

O 9:30 miestneho času pristávame v Santiago. Zisťujem že oproti Európe 4 hodinový časový posun, oproti Rusku 6 hodinový. Vo vzduchu som strávila 24 hodín.

Na Cristobal Colon 3770 ma vyložili, vrátnik nasmeroval, na 12 poschodí je byt 125 a v ňom Maria a kocúr Milo. Byt je celkom fajn, very simple, moja izbietka malinká, ale je v nej posteľ, to je asi základ. To že neviem po španielsky je dosť veľký handicap. Dohovoriť sa po anglicky je skoro nemožné. S Mariou ideme rukami-nohami.


Rozhodla som sa vyraziť na spoznávanie mesta. V metre som sa našla, kúpila lístky, a vystúpila v centre mesta. Trošku som sa potúlala po nákupnej ulici, hľadala som bankomat o dušu, ale všetky banky sú v nedeľu očividne zatvorené. Nakoniec som našla bankomaty v obchodnom centre a metódou pokus-omyl sa mi nakoniec podarilo vybral prachy. 100000 pesos. Tu sa človek veľmi ľahko stane milionárom (100000 pesos = 200 dolárov).


V Santiagu:

Je horúco! Je viac ako 30 stupňov a strašne sucho!

Smrdí. Asi kanalizáciou a tou zmesou ľudí, túlavých psov a horúceho vzduchu.

Veľa túlavých psov a opitých škaredých chlapov.

Sú tu pekné staré budovy koloniálneho štýlu, ale dosť zanedbané.

Žije tu vraj asi 6 miliónov ľudí.

Bola som katedrále v centre mesta, fakt krásna! Panna Mária je tu asi kult, lebo jej socha bola povznášajúca.

Kúpila som si city tour v červenom autobuse a la London. Na výklad som sa veľmi nesústredila, ale celkový dojem je taký že Santiago je nové mesto, mnoho nových bytov a office buildingov, je tu štvrť, ktorú nazývajú „Sanhattan“ (ako Manhattan), lebo sa tam týčia vysoké vyblýskané budovy.

Najkrajšie čo sme videli, a tam som si dala aj stop over, bola Bellavista. Je tam kopec San Cristobal s funikularom, ZOO park, dom Pabla Nerudu, farebné reštaurácie a kafešky, viem si predstaviť, že v noci to tam žije. Dala som si tam obedo-večeru v jednej reštike s červenými plastovými stolmi a stoličkami, vybrala som si taký tanier, kde bolo všetko, mäso, olivy, syr,... a bolo toho strašne veľa. Chcela som víno, ale mali len fľašu, zase nevýhoda single človeka. Tak som si dala una cervesa, zase nevýhoda že nerozprávam po španielsky, priniesli mi veľké, ledva som to zvládla. Musím sa rýchlo naučiť aspoň základné frázy.


Deň 2


Prvý deň v škole Coined. Urobila som úvodný test, bolo to rýchle, pretože po španielsky neviem nič.

Na terase hore na streche je wifi. Ráno je dosť fresh, ale v priebehu dňa sa teploty šplhajú nad 30 stupňov. Čas tu nič neznamená. O desiatej sa majú začínať hodiny. Je 10 a nič sa nedeje.



Administrátorka školy sa volá Astrid, vie po anglicky a je veľmi milá a nápomocná. Vraj počas nášho pobytu je naša „mama“. S Astrid sme boli po škole na obhliadku mesta, prešli sme sa okolo Universidad de Chile (vysoké školy sú vraj v Chile platené), okolo prezidentského paláca (kde prezident len pracuje, ale nežije), okolo burzy cenných papierov, ktorá je ako skôr ako klub pre bohatých, potom po nákupnej ulici až do centra mesta, Plaza de Armes. V centre mesta bývajú len bohatí (ricos), vrátane prezidenta, trošku ďalej priatelia bohatých, trošku ďalej priatelia priateľov bohatých, atď. Úplne na periférii býva „plebs“. Vlastne som si všimla neďaleko letiska veľmi chudobnú štvrť, niečo skoro ako slumy, ale myslím že nie až také zlé. Sú tu veľké rozdiely medzi bohatými a chudobnými.

Vidím dosť podobností s Ruskom. V obchode napr. 2x opečiatkovali bloček. Tovar sa vyberá na jednom mieste, platí na druhom (pečiatka číslo 1) a preberá na treťom (pečiatka číslo 2) J

V meste je veľa túlavých psov a žobrákov. Na uliciach sa predáva všelijaká „jerunda“, najväčšia z nich sú umelé kone, ale niektoré z nich majú ozajstnú srsť, brrrrr....


Po obhliadke mesta sme ešte zašli do školy, na terase som si v kľude a v pohodičke pozerala e-maily, ... potom došla Lina (canadian girl) a ešte sme pokecali... a kým sme sa spamätali, boli sme zamknuté v škole. Síce sa nám podarilo otvoriť jedny dvere, ale ako dve „umničky“ sme ostali uväznené medzi dverami a vonkajšou mrežou. Super. Už sme si predstavovali že tam ostaneme do rána a ráno povieme spolužiakom „buenos diaz“. Ale po vytrvalom vyzváňaní nam prišla otvoriť dievčina, ktorá bola vraj jediná v dome. Anjel.

S Linou sme zašli do reštiky za rohom a poriadne sme si dali do tela, jedlo je tu fakt nič moc, veľmi kalorické a málo zeleniny, ale zato víno bolo skvelé! Savignon Blanc a je nám fantasticky. Dobré spomienky sa vracajú.


Deň 3


Dnes som mala v škole krízu, tá španielčina nebude taký ľahký oriešok. Ale ako hovorí náš učiteľ Edson, trpezlivosť je základ. V skupine máme novú študentku, je z Kórey, po španielsky vie určite viac ako my všetci dohromady a je s ňou celkom sranda. Dnes sme sa toľko nasmiali z našej nevedomosti a ako nám to niekedy pomaly zapína.

S Linou sme boli na obed, chcela som si dať šalát, ale toto určite nie je obľúbené jedlo domácich. Na obed si tu všetci dávajú obrovský kus mäsa. Vybrať si tu niečo z menu je poriadna výzva pre španielsky nehovoriacich jedincov. Tak som si tipla na šalát „palmitos“ a .... priniesli mi nejakú bielu neidentifikovanú zeleninu z nejakého nálevu. Lina si vybrala niečo čo síce podľa menu vyzeralo zaujímavo, ale vysvitlo, že je to obyčajný šunkový a syrový tanier. Tak sme si to družne podelili a smiali sme sa z toho ako tu skúšame metódou pokus – omyl (ale zatiaľ to vyzerá ako omyl). Dali sme si napoly malú fľašu bieleho vína a smiali sme sa, že čašník si pravdepodobne musel myslieť že sme na dne, keď si dávame malú fľaštičku vína napoly a zeleninu z nálevu.....

Poobede som mala prvú hodinu salsy a bolo to fakt fajnové. Na chvíľku som mala ten absolútny pocit šťastia z kombinácie leto, slnko, tanec na terase a výhľad na hory. Ako málo človeku stačí ku šťastiu?


44 views

Recent Posts

See All